Pravda zvíťazí, ale dá to fušku

Hlavným znakom rozprávky je víťazstvo dobra nad zlom. To, ako dopadne príbeh, ktorý vám rozpoviem ešte nevieme. V normálnom štáte, kde vládnu zákony a morálka by ani nebolo potrebné ho písať. Žijeme však na Slovensku a Martin je jeho súčasťou. Áno, ten istý Martin, ktorý kedysi získal pečať najtransparentnejšieho mesta. Dnes sa stal, no veď – posúďte sami.

Nasledujúce riadky sú len pre silné povahy a ak nechcete stratiť aj zvyšky ideálov o spoločnosti, v ktorej žijeme – prosím nečítajte ďalej. Bytosť, ktorá bez bázne a hany kradne peniaze určené deťom si nezaslúži nazývať sa človekom.

Nie úplne v centre, skôr na periférii, skrytá medzi panelákmi sa nachádza jedna škola. Školička, ktorá už vychováva druhú generáciu žiakov a kde viac než 30 rokov fungovalo všetko ako hodinky. Deti, učitelia, rodičia – jedna veľká rodina. S nimi množstvo skvelých absolventov, úspechy v športe i podnikaní. Až donedávna….

V prvej polovici decembra mala školská rada na programe voľbu nového riaditeľa z dvoch kandidátok – jedna, dlhoročná a skúsená zástupkyňa riaditeľa s najvyššou možnou kvalifikáciou, vysokým odborným i ľudským kreditom. Druhá – rozpačitá učiteľka na materskej dovolenke s otáznym backgroundom a  jedinou devízou, ktorá sa zdala byť v kontexte voľby riaditeľa nepodstatná – bola poslankyňou mestského zastupiteľstva. Voľbu o jeden hlas vyhrala menej erudovaná kandidátka a to vďaka tomu, že ju volila členka školskej rady, ktorá, zastupujúc svojich kolegov od nich dostala mandát na voľbu prvej uchádzačky. V tejto chvíli začalo peklo, ktoré trvá dodnes. Postupne začali vychádzať na svetlo ďalšie fakty o neprimeranej participácii mesta na obsadzovaní členov školskej rady tak, aby vyhrala preferovaná osoba. Prednostka úradu i vedúca odboru školstva v značnej miere „prekročili“ svoje právomoci aby ju tam dostali a pracovali na tom dlhodobo a systematicky. Veď už tri mesiace pred voľbou sa pani poslankyňa chválila, že bude novou riaditeľkou a má to prisľúbené. V rámci výberového konania bolo vypočutie kandidátok neverejné, hlasovanie tajné, litera zákona naoko naplnená a primátor, „úspešnú“ kandidátku od nového roka vymenoval do funkcie. Verejnosti tlmočil, odvolávajúc sa na neexistujúcu právnu analýzu – že nemohol inak. Situácia na škole sa vyhrocovala, 35 pedagógov podalo výpoveď ako akt nesúhlasu s menovaním novej riaditeľky – volajme ju Kráľovná. Len pre zaujímavosť a objasnenie manažérskych „schopností“ tejto osoby je namieste tu spomenúť jej podnikanie v sročke, ktorú po zvolení za riaditeľku s veľkým dlhom na daniach a odvodoch prepísala na svoju sestru. Jedná sa o firmu, ktorá, napriek tomu, že stále funguje, nepodala od roku 2015 daňové priznanie a sú proti nej vedené exekúcie.

Aby sme sa však posunuli v našom príbehu ďalej – druhého januára tohto roka prišla Kráľovná prevziať moc. A nastolila nové poriadky. Bez verejného obstarávania si vybrala IT firmu „ktorej dôveruje“ a neprekážal jej ani fakt, že majiteľ a konateľ v minulosti prepísal na biele kone firmy so státisícovými dlhmi. Rovnakým spôsobom, netransparentne,  si vybrala aj právničku, ktorá jej mala pomôcť v ťažkých chvíľach atakov nespokojných rodičov a učiteľov a bez ktorej za posledné dva mesiace neurobila ani krok.  S obomi subjektmi uzatvorila zmluvy, avšak ani jednu z nich nezverejnila v CRZ, čo znamená, že boli síce platné, no neúčinné. To jej vôbec nebránilo uhrádzať mnohotisícové faktúry za služby a dovoliť neoprávneným osobám nakladať s osobnými údajmi zamestnancov, žiakov a rodičov. Rad za radom, napriek drahým radám advokátky, robila prešľapy a vážne pochybenia. V škole sa escalovala atmosféra strachu a nátlaku, učitelia vstúpili do štrajku. V náročnom období pred polročnou klasifikáciou deti nemal kto učiť, zastupovali nekvalifikovaní zamestnanci, ba stávalo sa, že žiaci boli v triede bez dozoru.

Vedenie mesta sledovalo marazmus, ktorý spôsobilo, len z bezpečnej vzdialenosti a napriek krízovej situácii a mnohým pochybeniam Kráľovnej – nijako nezasahovalo. Po silnom tlaku protestných zhromaždení nespokojných učiteľov a rodičov a medializácií primátor vydal stanovisko, že ak sa dokáže pochybenie novej riaditeľky, tak ju „ do minúty“ odvolá. Hlavný kontrolór mesta skonštatoval porušenie povinností pri zverejňovaní zmlúv, avšak celkovo bola jeho správa nemastná – neslaná… opäť akoby písaná na niekoho objednávku. Porušenie zákona pri neaplikácii metód verejného obstarávania nezaznamenal, lebo nové vedenie vraj konalo pod tlakom mimoriadnej situácie. Mimoriadnu situáciu zákon definuje ako tú, ktorá nevznikla na strane verejného obstarávateľa a v skratke je to najmä riešenie problémov pri rôznych pohromách, potopách, požiaroch a pod. Určite nie je možné použiť toto ustanovenie zákona v prípade, že Kráľovná chce dať niekomu z blízkych osôb rýchlo zarobiť, resp. ukradnúť. Pán primátor sa  urobil hluchý, slepý a nemohúci. Radnica už takmer dva mesiace ignoruje zlú situáciu v škole a zodpovední si potichu mädlia ruky. Kráľovná zvrchovane vládne prostredníctvom teroru a učitelia, ktorí sú jej  „verní“ úplne neprofesionálne a neľudsky šikanujú tých žiakov, ktorých rodičia sa zúčastnili protestov.  Učitelia ukázali dobrú vôľu a pamätajúc na deti svoj štrajk ukončili a požiadali vedenie školy o anuláciu výpovedí. Ale Kráľovná sa zaťala a odmietla. Nebude si predsa chovať vši v kožuchu. Nechala sa počuť, že výpovede anuluje len tým učiteľom, ktorí sa budú správať slušne – rozumej tým, ktorí budú držať ústa a mlčky prehliadať tunelovanie školy… No je to vôbec možné? Ak pedagóg má ísť príkladom a vštepovať žiakom princípy morálky a spravodlivosti predsa nemôže byť ticho keď sa dejú neprávosti.

Na záver ostáva zodpovedať posledné otázky – kto túto zlú Kráľovnú na jej miesto dosadil, aké mal zámery so školou a prečo ju tam aj po množstve pochybení a porušení zákonov stále drží? Prečo mesto ako zriaďovateľ nemá záujem riešiť situáciu na jednej z najväčších škôl a najmä – ako môže byť trafika jednej osoby dôležitejšia ako stovky detí, ktoré od apríla, v čase prijímacích skúšok a monitorov, zostanú bez kvalifikovaných učiteľov?

Všetkých nás, ktorí sa angažujeme v tomto spravodlivom boji frustruje tá obrovská nemohúcnosť a absolútna bezzubosť inštitúcií, ktoré majú dohliadať na zákonnosť a ktoré sa, bohužiaľ, stali slúžkou a predĺženým chápadlom zla. Pre primátora, alibistu, bude záväzným v tomto smere len rozhodnutie súdu, ktoré však môže trvať roky a z našej, kedysi hrdej a úspešnej školy dovtedy nezostane kameň na kameni.